Zlatý návrat do Seefeldu

V dňoch 18.3. – 24.3 2023 sa v rakúskom Seefelde konal svetový pohár veteránov ( MWC ), ktorý je považovaný za neoficiálne majstrovstvá sveta. Pri účasti 898 prihlásených pretekárov z 25 krajím sveta sme svoj návrat po dvadsiatich rokoch do Seefeldu oslávili ziskom štrnástich medailí. Zo Slovenska bolo na najväčšie veteránske podujatie prihlásených 17 pretekárov. Keď som pri poslednom hodnotení z Beitostolenu písal ako o historicky najúspešnejšom návrate na Slovensko v celej našej histórii účastí na MWC, tak teraz sme tento úspech mnoho násobme prekročili. Vypočuť si slovenskú hymnu 8 krát bol nezabudnuteľný zážitok. Taktiež pohľad na medailovú štatistiku je z nášho pohľadu neskutočne príjemný.

Hneď v prvý deň 19.3. keď sa uskutočnili preteky v klasickej ako aj voľnej technike, sme boli 5 krát na stupňoch zásluhou zlatých Evy Lehotskej a Vladimíra Staroňa, strieborného Jána Holigu a bronzových Andrei Šuchtárovej a Michala Jurča.

Nakoľko v Seefelde boli veľmi nepriaznivé snehové  a teplotné podmienky organizátori rozhodli že preteky budú prebiehať len v dopoludňajších hodinách. A tak 20.3. nastúpili na štart len  klasici. Večer taktiež hrala naša  hymna zásluhou zlatého Vladimíra Staroňa. Ťažké podmienky a voda striekajúca z pod lyží vytvorila pre pretekárov problémy s vhodným pripravením lyží. Nie každému sa to podarilo, ale aj štvrté, šieste a ôsme miesto Jurču, Palgutu a Belianskeho boli výborné.

21.3. nastúpili do boja “ skejtári“. Taktiež sme mali želiezka na dobré umiestnenie a toto potvrdili aj v samotných pretekoch. Zlato Evy Lehotskej a Jána Holigu prinieslo opäť tú chvíľu, ktorú tak radi počujeme hlavne pri športových súťažiach.

Preteky štafiet 22.3. nám priniesli taktiež šancu na úspech minimálne v štafete mužov M 03 t. j. nad 40 rokov. Boli sme napätí až do konca, ale nakoniec to bolo opäť zlato. Vybojovali ho Tomáš Sorger, Michal Jurčo, Radoslav Cienik a finišman Ján Holiga. Od prvého úseku sme hájili prvú pozíciu, ale pri poslednej sa dostali do tesného náskoku Nemci. V poslednom úseku však do výbornej formy vyladený Ján Holiga doviedol našu štafetu prvý krát na zlatej pozícii. Po dlhšom čase sme mohli zložiť aj ženskú štafetu v kategórii F 01. Mala taktiež  nádej na stupne. To však neviete ako jednotlivé štáty  poskladajú svoje štafety keď majú viac ženských pretekárok. My sme inú zostavu pri štyroch našich ženách ( Kellová, Šuchtárová, Reistetterová, Lehotská) postaviť nemohli. A tak ani najlepší čas na poslednom úseku Evy Lehotskej a bojovný výkon ostatných k bronzu nepomohol. Skončila napokon štvrtá. Pretekala aj štafeta M 07 v zložení D. Bartko, Beliansky, Vician a Babnič. Konkurencia v tejto kategórii je ťažká a toho výsledkom je 8. miesto, ale pred severským Švédskom. Treba podotknúť že organizátori večer posolili trať a aspoň raz sa pretekalo na snehu ktorý pripomínal sneh.

Predposledný deň 23.4. mali skejtari dlhé trate, ktoré však museli byť skrátené, lebo sa bežali na kole ktoré malo okolo 6 km ale ešte muselo byť skrátené. Obrátka musela byť skôr, aby bolo kde dobiehať do cieľa. Na okruhu mohlo byť v súčasnosti aj okolo 200 pretekárov a to by sneh na štadióne neuniesol. Štarty začínali o 8:30 a končili až okolo 11:00 keď už bolo veľmi teplo. Takže tým to už moc rýchlo nešlo, ale zas na zjazdoch bolo veľa mäkkého snehu a ovládanie lyží bolo ťažké. Čo je však podstatné pre nás, večer sme opäť zažili našu dvojnásobnú zlatú radosť. Najskôr triumfoval Ján Holiga a o niečo neskôr ukončila svoje triumfálne vystúpenie v Seefelde Eva Lehotská. Radosť mali a my tiež, zo svojich bronzových medailí aj  Lenka Kellová, ktorú sme za slobodna poznali pod priezviskom Plchová a Michal Jurčo. Nerozlučnou dvojicou na trati ale aj v cieli boli Ľ. Palguta s R. Cienikom keď len rozhodcovia v cieli im namerali na 7. a 8. mieste rozdiel 0,1 sek. My sme to „nevideli“.

24.3. dlhé trate klasikou.“Sneh“ mokrý, brečka a niekde ani to, len hnedá farba. Prejsť to bol veľký boj. Dlho to v kategórii  nad 70 rokov dávalo nádej na hattrick v podaní Vlada Staroňa. Pohodlný náskok pred nájazdom do zjazdovej časti v druhom z troch kôl bol pred obrátkou do posledného kola zo strany súperov takmer zmazaný. Sily o prepracovanie sa na čelo pretekov už neboli hlavne psychické. To len potvrdzuje, že každé preteky sú iné, a i bronz je cenný kov. Super úžasný výkon podal  aj Tonko Bieliansky a jeho progres nám dáva nádej do budúcna, že v budúcnosti sa aj jemu podarí vystúpiť na bedňu. Piate miesto môže byť motivujúce a povzbudzujúce.

Výsledky všetkých pretekárov si môžete pozrieť na stránke WMA, alebo ak to chcete aj s  medzičasmi. Taktiež si môžete nájsť prehľadné výsledky slovenských pretekárov, keď si pri kliknutí na druhý odkaz a následnom kliku na “ Erweiterte Suche“ a následne v riadku “ Land …“ vyhľadáte  Slowakei a po kliknutí na Suchen sa vám zobrazia výsledky a umiestnenia Slovákov. Nasledujúci MWC sa uskutoční od 9. – 16.2. 2024 vo fínskom Vuokatti, kde sa uskutočnilo podujatie aj v roku 2016. Nadviažeme na tohtoročné úspechy, ak áno kto to bude? Latku sme nastavili neskutočne vysoko. Na záver sa chcem poďakovať všetkým našim účastníkom tohto podujatia nielen tým úspešným, ale aj tým ktorí nemajú také podmienky aby mohli dosahovať v týchto pretekoch špičkové výkony a špeciálne Jančimu Holigovi ktorý  manažoval jednu časť výpravy a aktívne pomáhal spolu s Mišom Jurčom pri príprave lyží. Tiež Vilkovi Triznovi a Paľovi Babničovi, ktorí časť výpravy priviezli na svojich autách. Dvaja najstarší naši účastníci boli Július Ľupták 1942 a Gerard Parilak 1943. Pre zaujímavosť najstarším účastníkom bol pán  French Charles 1926, ktorý z Ameriky nielen priletel ale aj absolvoval jedny preteky. Najstaršia žena bola Japonka  Katsumi Saeki 1935. Obdivuhodní ľudia. Taktiež veľká vďaka patrí organizátorom podujatia, klubu SC Monte Kaolino z nemeckého Hirschau.Tak o necelý rok!